Nestlé a genocída na deťoch

Autor: Roman Lechovič | 30.10.2020 o 18:30 | (upravené 30.10.2020 o 20:13) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  173x

Nestlé je trhovou kapitalizáciou najväčšou spoločnosťou v Európe. Ako vznikla a čo všetko je za touto značkou?

Vznik spoločnosti Nestlé sa datuje až do roku 1866. Je tu teda s nami už viac ako 154 rokov. Zakladateľ Henri Nestlé bol švajčiarsky lekárnik, ktorý experimentoval s rôznymi kombináciami pšeničnej múky, mlieka a cukru. Vytvoril tak výživu pre kojencov, ktorí nemohli byť kŕmení materským mliekom. Jeho hlavným cieľom bolo pomôcť pri riešení problému s dojčenskou úmrtnosťou v dôsledku nedostatočnej a nesprávnej výživy. Tento nový produkt sa volal Farine Lacto Henry Nestlé, a po niekoľkých rokoch sa aktívne predával vo väčšine európskych krajín. V týchto rokoch vzniklo aj ikonické logo respektíve ochranná známka. Hniezdo vtákov bol pritom rodinný erb Henriho Nestlého. Spoločnosti sa v týchto rokoch podarilo uviesť na trh svoju vlastnú značku kondenzovaného mlieka. Tento produkt sa spätne javí ako veľmi dôležitý, keďže Henriho sused Daniel Peter sa v tom čase snažil vytvoriť proces výroby mliečnej čokolády. Mal však problém s odstránením vody z mlieka, čo spôsobilo tvorbu plesní. Po nadviazaní pracovného kontaktu s Henrim sa jeho sedemročné úsilie vyplatilo a v roku 1875 boli schopný uviesť výrobok na trh. Ich spolupráca v spoločnosti Nestlé pokračovala aj po tomto projekte a podarilo sa im relatívne rýchlo stať svetovou jednotkou vo výrobe čokolády. Pod mohutné krídla Nestlé patrí aj značka Maggi. Tá vznikla v roku 1882 potom ako kuchár Julius Maggi vyvinul technológiu na výrobu instantnej hrachovej polievky, po ktorej nasledoval aj vývar v kocke, čiže bujón.

Nestlé už 19. storočí netvorila jedna značka alebo jeden výrobok. Rokmi sa portfólio značiek nabaľovalo ako snehová guľa. Aktuálne táto „guľa“ je zložená až z vyše 2000 rôznych značiek. Ak vieme, kedy spoločnosť vznikla a približne koľko má dokopy značiek zistíme, že priemerne ročne toto číslo vzrastie o 13 značiek. Ide tak o najväčšiu spoločnosť v Európe s trhovou hodnotou na úrovni 285 miliárd eur. V prípade potravinárskeho sektora ide o najväčšiu spoločnosť na svete. Pri takej veľkosti sa asi nikto nebude čudovať, že čo sa týka jedla ponúka takmer pre každého niečo, dokonca neobišla ani domáce zvieratá.

 

Genocída za profit?

Nestlé neraz čelila kritike z viacerých dôvodov. Najvýraznejšiu kritiku však odniesla za svoje dojčenské mlieko. Nešlo ani tak o produkt samotný ako skôr o jeho marketing. Svoj výrobok výrazne propagovali v ekonomicky menej rozvinutých krajinách, konkrétne so zameraním na chudobných. Urobili dojem, že ich dojčenská výživa bola takmer taká dobrá ako materské mlieko, ak nie dokonca lepšia. Prvým problémom bola potreba sanitácie vody. Väčšina skupín, na ktoré sa zameriavali - najmä v Afrike - nemali prístup k čistej vode, takže bolo nevyhnutné, aby vodu prevarili. Avšak kvôli nízkej gramotnosti o tom veľa matiek nevedelo, a tak zmiešali výživu so znečistenou vodou, čo vystavilo deti veľkým rizikám. Zdá sa, že Nestlé to vedome ignorovala a povzbudila matky, aby používali túto výživu, aj keď vedeli o rizikách. Mnoho matiek dokázalo čítať v rodnom jazyku, stále však nedokázalo čítať jazyk, v ktorom boli napísané pokyny pre sterilizáciu. Aj keby matky pochopili potrebu varenia vody, možno by na to nemali potrebné vybavenie. UNICEF odhaduje, že umelo kŕmené dieťa žijúce v chorobou postihnutých a nehygienických podmienkach má 6 až 25-krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na hnačky a štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na zápal pľúc ako dojčené dieťa. Ďalším problémom bolo, že matky mali tendenciu používať menej umelej výživy, ako bolo potrebné - aby výživa vydržala dlhšie, čo viedlo k tomu, že veľa dojčiat dostávalo nedostatočné množstvo. Spoločnosť IBFAN tvrdí, že Nestlé distribuuje vzorky výživy zdarma do nemocníc a pôrodníc. Po odchode z nemocnice už umelá výživa nie je zadarmo, ale pretože jej suplementácia zasiahla do laktácie, musí si rodina naďalej kúpiť umelú výživu. Nestlé tieto obvinenia samozrejme popiera.

 

Voda ako potreba, nie právo

Toto bola len ukážka jednej kritiky a ani tá nie je celá. Ďalšie prípady, v ktorých bolo Nestlé kritizované je napríklad detská práca, znečisťovanie, podpora nezdravého stravovania alebo problematika s vodou. Málokto to vie, ale Nestlé je v skutočnosti najväčším svetovým výrobcom balenej vody. Na druhom svetovom fóre o vode v roku 2000 Nestlé presadzovalo zmenu prístupu k pitnej vode z „práva“ na „potrebu“. Čo mi príde absurdné.

Ak máte spoločnosť, ktorá zamestnáva vyše 290 tisíc ľudí, vždy sa nájde nejaký väčší alebo menší prešľap. Žiaľ, v prípade Nestlé sa v priebehu rokov nazbierali naozaj nepekné správy. Treba však veriť, že veľa z tých zlých vecí už pominulo či už kvôli prísnejším reguláciám alebo z vlastného záujmu.

Záporný úrok na dlhopisoch a neochvejná dôvera investorov

Nestlé ako sme si už povedali disponuje stovkami až tisícami rôznych značiek. Niektoré z nich majú vybudovanú pevnú základňu zákazníkov, ktorí sú im verní a kupujú daný produkt aj napriek tomu, žeby sa zvýšila cena. Do týchto výrobkov už netreba pritom veľa investovať, pretože sú dobré také, aké sú. Ak by si toto povedala napríklad spoločnosť Apple po roku by bol iPhone zastaralý a konkurencia by ich rozdupala. Musia teda každý rok vynakladať veľké náklady na výskum, aby si konkurenčnú výhodu udržali. Aj vďaka tomuto sa desaťročné dlhopisy spoločnosti Nestlé dostali ako jedny z prvých korporátnych dlhopisov do zápornej hodnoty. Investori sa tak nemusia báť kreditného rizika. Spoločnosť vo všeobecnosti môžeme považovať za relatívne bezpečný prístav, ktorý nebude však prudko rásť ako to vidíme v prípade technologický spoločností. Na druhej strane je ale aj pokles výrazne obmedzený.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?